OSADA SAMOTÁRU – I. kapitola
kreslil Kid Milan
1941
Zápisnica
Dňa 25. apríla 1941 bola zvolaná prvá porada za účasti niekoľkých snaživých trampov,
a to: Milan Wὓrfl, Ferdinand Salkovič, František Ďurďovič a Domin Fekete. Na
tejto porade (schôdzi) naši milí chlapci sa uzhodli na tom, že založia osadu.
Skutočne k tomu aj prišlo.
Prvého mája 1941
naši chlapci-trampi pristúpili k veľkému kroku. Toho istého dňa
bola zvolaná prvá schôdza u Ferdinanda Salkoviča, za prítomnosti: Milana Wὓrfla,
Ferdinanda Salkoviča, Františka Ďurďoviča a Domina Fekete. Na tejto schôdzi
bolo uznesené, že osada, ktorá sa teprv založila, sa bude volať „osada Samotárú“.
Každý zakladateľ dostal svoje trampské meno.
Milan.................................................. Tex
Ferdinand............................................ Tom
Domin................................................. Fox
Ferdiš B............................................... Bob
Keďže bolo všetko hotové, našej novozaloženej osade chýbalo ešte niečo, a to vodca – šerif.
Tex bol jednohlasne zvolený za šerifa, a jeho nástupca bol Fox. Taktiež na tejto schôdzi
bolo uznesené, že riadne schôdze sa budú konať každý týždeň, a to vo štvrtok u
Toma, a že každý člen je povinný sa na schôdzu dostaviť.
Trampy sú nepovinné, konajú sa každú nedeľu, len za priaznivého počasia.
Niečo do dopisov.
Až nás raz zlý osud rozdelí
a v srdciach ostane žiaľ
vtedy spomeň si moje dievčatko
že teba som vždy miloval
a v srdciach ostane žiaľ
vtedy spomeň si moje dievčatko
že teba som vždy miloval
Najprv miluj študovanie
potom študuj milovanie
potom študuj milovanie
Pozdrav venuj známemu
úsmev niekomu láskavému
a srdiečko jednému
úsmev niekomu láskavému
a srdiečko jednému
V ružičke láska.
V nezábudkách žiaľ
Spomeň si Andulko, kto ti to písal
Až ti raz ukonči život tvoj
budeš mať aspoň podpis môj.
V nezábudkách žiaľ
Spomeň si Andulko, kto ti to písal
Až ti raz ukonči život tvoj
budeš mať aspoň podpis môj.
Tak smutno v lese keď vietor vetev láme
Tak je smutno Hanke keď jej Miško klame.
Tak je smutno Hanke keď jej Miško klame.
Šťastný ten kto miluje
Šťastnejší ten kto miloval
Najšťastnejší ten kto lásku vôbec nepoznal.
Šťastnejší ten kto miloval
Najšťastnejší ten kto lásku vôbec nepoznal.
Dňa 9. mája 1941
bol podniknutý prvý tramp „osady Samotárú“ za účasti: Tex, Tom,
Fox, Bob. Bol krásny deň, takže naši chlapci – trampi mali veľmi dobrú náladu a
labužnícky popíjali čiernu kávu s rumom. Na tomto trampe našli krásnu lúku, kde
sa aj utáborili a pomenovali ju »Sahara«. S
úsmevom na tvári vracali sa domov.
Dňa 16. mája 1941
bol podniknutý druhý tramp, ale už za väčšej účasti, a to: Tex,
Tom, Fox, Bob, Fehoj a Johny. Tramp bol vydarený, lebo naši chlapci mali krásny
deň. Na tomto druhom trampe chlapci spoznávajú každý svoju povahu a umenie. Je
krásny deň. Šerif dáva rozkazy do práce, ani jeden nezaháľa. Jeden nosí vodu na
varenie nášmu slávnemu kuchárovi Tomovi, iný zase drevo na oheň, aby išlo
všetko od ruky. Tom robí prípravy na varenie dobrého obeda. Bude variť jeho
povestné palačinky. Rozrába cesto na palačinky. Prípravy sú hotové a milé
palačinky lietajú do vzduchu. Každý s obdivom naňho pozerá. Po dobrom obede
každý naťahuje svoju kostru. Johny umýva šálky, Bob a Fox hrajú karty, Tex sa
škrabe v zadku, Fehoj lozí po stromoch a Tom je zadumaný a rozmýšľa o svojej
stupavskej láske. Pomaly sa zvečerieva. Každý balí svoju „tornu“ a chystá sa na
návrat domov. Aby cesta ubývala, spievajú si do pochodu trampské pesničky.
Už sú doma. Prvá zastávka je u „Vodníka“. Každý si dá jedno pivko, pri ktorom sa spievajú
známe naše trampské pesničky. Pomaly sa rozídu a každý svieži a povzbudený na duchu poberá
sa domov, a pritom si myslí, keby nebolo zajtra to nešťastné „pondělí“, keby
ten tramp trval trebárs celý týždeň, ba i celý rok. Môžeme s istotou povedať,
že naši chlapci si veľmi dobre rozumejú, možnože budú z nich i opravdoví
trampi.
Dňa 23. mája 1941
tramp bol podniknutý za tej istej účasti ako minule na „Sahare“.
Dňa 30. mája 1941
na tramp sa nešlo pre nepriaznivé počasie.
Dňa 6. júna 1941
nastáva veľká zmena v „Osade Samotárú“.
UZNANIE portálu račan.sk za sprístupnenie kroniky verejnosti si zasluhujú:
• Kid Milan Mazúr (1926-1992), člen a kronikár osady SAMOTÁRI,
za napísanie, ilustrovanie a uchovanie kroniky v pozostalosti,
• pani Anna, dcéra kronikára Kida Milana Mazúra,
za poskytnutie kroniky a láskavý súhlas s jej uverejnením,
• pani Anna Polakovičová (Aňa z Dolného konca)
za precízny prepis kroniky do elektronického formátu.
za napísanie, ilustrovanie a uchovanie kroniky v pozostalosti,
• pani Anna, dcéra kronikára Kida Milana Mazúra,
za poskytnutie kroniky a láskavý súhlas s jej uverejnením,
• pani Anna Polakovičová (Aňa z Dolného konca)
za precízny prepis kroniky do elektronického formátu.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?
ARCHÍV portálu račan.sk:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára