Aňa Polakovičová. Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?

PRÍBEHY A OBRÁZKY. Príbeh dvadsiaty siedmy.

Osemdesiatdva rokov staré fotografie a zápisy zo života trampov osady SAMOTÁRI existujú. Nevymýšľam si. Je to skutočnosť.

Osadu SAMOTÁRI, jej založenie v roku 1941 pätnásť, šestnásťročnými račišdorfskými chlapcami som priblížila v príbehu Trampi z osady SAMOTÁRI. Chlapci konali v duchu rozvíjajúceho sa trampského hnutia, v duchu kamarátstva, lásky k prírode, úcty k druhému človeku a jeho slobode.

Príbeh bol zverejnený v apríli minulého roku. Popri texte obsahuje fotky členov osady s trampskými menami, niektoré s rokom a miestom vzniku. Originály obrázkov vlastní môj brat. Podaroval mu ich otec Evarist (1926-2004), v mladosti tramp osady Samotári menom Kid.

Dva týždne po uverejnení príbehu reagovala pani Anna, rodená Mazúrová. Administrátorovi portálu račan.sk Mirovi Ščibranymu napísala, že vlastní originál kroniky ZÁPISNICA OSADY SAMOTÁRU, so zápismi konania schôdzí, výletov, trampov, doplnenými kreslenými obrázkami. Kroniku zdedila po svojom otcovi Milanovi Mazúrovi (1926-1992). Bol členom osady Samotárov, trampským menom Kid a je autorom zápisov v nej. Je v rozpakoch, keďže ja v článku uvádzam svojho otca Evarista ako trampa Kida tejto osady. Veď podľa kroniky Kidom bol jej otec Milan. Pýta sa, či sú fakty preverované pred ich zverejnením na portáli.

Prekvapená a v úžase som bola aj ja.

Ako to vlastne bolo? Viac ako osemdesiat rokov stará záležitosť. Naši otcovia obidvaja narodení v roku 1926. Ako dospievajúci mládenci s rovnakými trampskými menami v jednej osade. Podarí sa po toľkých rokoch rozlúštiť otázku existencie dvoch Kidov v osade SAMOTÁRI?

Pani Anna prijala pozvanie a osobne sa stretla s administrátorom portálu račan.sk. Priniesla aj otcovu kroniku. Po objasnení zdrojov pre zverejnený článok Trampi z osady SAMOTÁRI, kroniku zapožičala a dala súhlas oskenovať časť venovanú životu osadníkov roku 1941 a rokov 1945 až 1946. Roky 1942-1944 nie sú podchytené.

Z vďaky za ústretovosť som sa podujala celý obsah knihy prepísať do elektronickej formy. Pre jeho lepšiu čitateľnosť, pre uchovanie v archíve OZ račan.sk a pre prípadné sprístupnenie verejnosti. Pani Anna súhlasila a ja som sa pustila do práce.

Prepis rukopisu kroniky si vyžiadal veľa času, no bola to práca zaujímavá a podnetná. Uvedomovala som si každý detail prepisovaného textu. Zistila som, že zápisy z roku 1941 sú písané iným rukopisom a štýlom ako zápisy z rokov 1945-1946.

Rukopis zápisov z roku 1941 mi bol povedomý. Porovnanie s rodinnými dokumentami potvrdilo moje tušenie. Áno! Je to rukopis môjho otca Evarista. Od augusta 1945 robil zápisy otec pani Anny – Milan Mazúr.

 

Vysvetlenie ponúka priamo kronika – ZÁPISNICA.

Kid Evarist (Evar) na trampy chodil od roku 1941 do konca roku 1943. Dôkazom o uvedenom sú originály fotografií z týchto rokov. Po smrti jeho matky vážne ochorel aj jeho starší brat, ktorý potreboval opateru všetkých členov rodiny. Aj Kidovu. Ten na trampy nemohol ani pomyslieť. Do osady začal opäť chodiť až v roku 1946. Vtedy už bývalý Kid Evarist prijal nové trampské meno Krafalo (strana 80 kroniky)

Zároveň treba pripomenúť, že od začiatku roka 1944 sa očakával prechod východného frontu Slovenskom, V septembri to už bola tvrdá realita. Karpatsko-Duklianskou vojenskou operáciou a vypuknutím národného povstania sa prakticky zo dňa na deň stalo celé územie štátu bojiskom. Trampi Samotári ,v tom čase už 18-19 roční, sa niektorí priamo zúčastnili bojov, ostatní pomáhali v domobrane, zásobovaní a vo fabrikách. Trampy obnovili až po skončení vojny koncom mája 1945.

Milan Mazúr podľa zápisu v kronike (strana 9) prišiel do osady SAMOTÁRI v máji 1945. Vybral si voľné trampské meno Kid.

Kid Milan zápisy začal písať od 1. augusta 1945. Medzi ne do kroniky prekresľoval obrázky z rodokapsov – románov do kapsy. V tom období to boli najobľúbenejšie knihy medzi mládežou. Obrázky znázorňujú kovbojov na koňoch, kovbojov-pištoľníkov, v rôznych situáciách, s textami slovníka divokého západu, niekedy v češtine.

Kid Milan zaznamenával epizódy z trampského života úprimným a nefalšovaným pohľadom citlivého mladého muža. Odchody, príchody a zoznamy členov osady. Neskôr prijatie dievčat za členky. Zachytáva tiež zážitky z ich bežného života, pocity, myšlienky, starosti i radosti. S citom opisuje vzťah k dievčatám – ich láskam. Veselé príhody s dávkou humoru, ktorý aj dnes čitateľa pobaví. Opisy prírody, súmraku, burácajúceho vetra, západu slnka, či svitu mesiaca prezrádzajú jeho romantickú a poetickú dušu.

Uvedené fakty potvrdzujú, že v osade SAMOTÁRI skutočne boli dvaja Kidovia. Len každý v inom časovom období a zaznamenané iným spôsobom.

Kid Evar a Kid Milan

Ďakujem Kidovi Milanovi (1926-1992) za realistické a zároveň krásne zobrazenie života mladých ľudí (aj našich otcov) v Račišdorfe v období rokov druhej svetovej vojny.

Poďakovanie patrí aj pani Anne, dcére Milana Mazúra, za zachovanie tejto vzácnej pamiatky a za súhlas sprístupniť jej obsah širokej verejnosti.

 

Prepísaná časť kroniky osady SAMOTÁRI má 104 strán textu a obrázkov.

 

Z kroniky:

 

Niečo do dopisov.

Až nás raz zlý osud rozdelí
a v srdciach ostane žiaľ
vtedy spomeň si moje dievčatko
že teba som vždy miloval

Najprv miluj študovanie
potom študuj milovanie

Pozdrav venuj známemu
úsmev niekomu láskavému
a srdiečko jednému

V ružičke láska.
V nezábudkách žiaľ
Spomeň si Andulko, kto ti to písal
Až ti raz ukonči život tvoj
budeš mať aspoň podpis môj.

Tak smutno v lese keď vietor vetev láme
Tak je smutno Hanke keď jej Miško klame.

Šťastný ten kto miluje.
Šťastnejší ten kto miloval
Najšťastnejší ten kto lásku vôbec nepoznal.

 

Aňa Polakovičová
rodáčka z Dolného konca
marec 2023

SÚVISIACI ČLÁNOK:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.