OSADA SAMOTÁRU. Osada sa zväčšila. Máme aj dievčatá: Mery, Joan a Peggy.

OSADA SAMOTÁRU – III. kapitola

Na druhý deň, keď je ráno v práci, každý si len spomína, čo všetko zažil a teší sa zase na budúcu sobotu, keď nebude mať robotu, že pôjde na svoj flek.

Bolo tomu asi mesiac, čo sa chodilo trampovať, boli sme pozvaní do Ivanky spievať. Každý sa chystal, čo najlepšie aby vypadal, len ja som bol ako obyčajne s úsmevom na tvári. Na druhý deň sme nasadali do voza, niektorí z nás sedeli aj na gréfoch, na ktorých bolo dosť nebezpečne. Práve ako sme išli väčšou rýchlosťou, Foxo jaksi pálil s prázdnou rukou, ale vtom sa rýchlejšie pohol voz a milý Fox mal nohu v nebezpečnom mieste, a tak sa akosi podivne zviezol z voza ako ranený. Ja som myslel naozaj, že žartuje a tu naraz vysvitlo, že Foxo leží ako čert na zemi.

Hneď sme sa ho ja a šerif ujali a sme ho dali na pohodlné miesto, kde mu to nerobilo dobrotu. Skučal, jak keď sa niekto poreže. No a potom sa videlo, že má nohu pohmoždenú. Ani nemohol chodiť, museli sme ho niesť na ihrisko. Keď bolo po slávnosti, Foxa odviezli na motorke domov a my sme sa veselo zabávali. Najmä malý Tom vytáčal akosi divne krpatú baštu. Za chvíľu aj my sme sa odobrali domov.

naše heslo HORÁM ZDAR

Neskoršie sa stala v osade menšia nehoda. Pán Tom a Fehoj mali nejaké nedorozumenie a čosi-kamsi, ako to býva obyčajne, jeden vystúpil. Neskoršie vysvitlo, že je to náš starý zakladateľ osady gitarista Fehoj. Veľmi sme sa zarmútili, keď nám povedal svoje.

Ja a šerif Tex sme si ho zavolali osamote a sme mu rozprávali, že to sa stáva aj ženatému. Upokojovali sme ho, ako sme mohli, ale milý Fehoj sa nedal upokojiť. Tak prišlo naozaj, že vystúpi, ale kamaráti sme vždy ako trampi. Neskoršie, keď sa Fox zotavoval, potom už aj chodil zase. On robil ceremónie. Neradi, ale museli sme mu povedať, to a to tu neklape, nemôžeme to ďalej zniesť. Sme sa uzhodli a povedali: Fox, keď nechceš sa kamarátsky k nám chovať, máš voľnú cestu. Nuž ale on ako starý lišiak robil si po svojom a dal sa chodiť s druhými osadami. A tak pomaly za 2 – 3 mesiace zobrali ho do osady Racka. Aj tomu sme sa narozprávali, to tiež nie je pekné a oné atď.

Bolo to všelijaké. O dvoch zakladateľov osady Samotárú bolo menej a preto sme sa uzniesli, že zoberieme do osady nových členov a tak sa aj stalo.

Zobrali sme jedného to je Vašek.

Teraz vyzerá osada asi takto.

Je nás aj viacej, ale napíšem len spoľahlivých členov osady.

Šerif Milan Wὓrfl je na vojne, tak teraz zostávajú:

Ferdinad Salkovič ............................... Tom

Milan Mazúr ....................................... Kid

Karol Kučera ...................................... Mike

Ján Vašek ............................................ Johny

Leopold Olšinský ................................ Bery

Wὓrfl, keď išiel na vojenčinu, povedal nám takto: „Tome a Kide, ja teraz šerifstvo udeľujem vám, starajte sa čestne ako ja, keď som bol šerif“. A preto sa snažíme udržať poriadok.

Tohto roku ešte sme neboli na čundri, ale dúfam že v krátkom čase pôjdeme, a to s radosťou si budeme pospevovať „Když zavolá v sobotu na nás osada“.

Ahoj, HORÁM ZDAR............................................................ písal obávaný bandita

Kid

Dňa 31. marca 1946 podnikli sme taký menši výlet, na ktorom sa zúčastnil samozrejme obávaný Kid, po ňom Mike, Bery a Mery. Ráno sme si vyšli okolo 8. – 9. hodine. Šli sme si trochu do prírody zahrať na našich obľúbených drevách.

Ako sme si tak hrali, Mike sa stále chvastal, že má nové fialové nohavice. Keď sme si chceli sadnúť, on že radšej bude stať, aby sa mu nepokrčili tie jeho nohavice. No ale napokon si i on sadol k Mery, na ktorú sa úžasne vytreštenými očami pozeral. Bery ten len vábil Merinu, aby išla s ním čosi hľadať. Napokon vstala a šla s ním, ale Mike ako slávny zajac šúral sa za nimi a pomohol im zbierať fialky. To ho veľmi ani nepotešilo.

Dňa 4. apríla 1946 usporiadali sme schôdzu, na ktorej sa zúčastnili: šerif Tex, Kid, Mike, Johny, Bery, Mery a malá Veronka. Bob a Tom neboli na schôdzi, mali akúsi prácu. Na schôdzi sa zúčastnil aj starý zálesák Jim. My, čo sme boli na schôdzi, uzhodli sme sa, že pôjdeme dňa 6. apríla, to jest v sobotu, na prvý tramp na naše obľúbené miesto „Sahara“. Onedlho sme skončili. Trochu sme si zaspievali staré pesničky a išli sme sa zabaviť do hostinca, kde sme sa aj stretli s naším túlavým Bobom. Hneď sme si sadli poza stoly a pili sme všetci na naše stretnutie. Onedlho sa došúrali aj starý otec Tomov, ktorý ako zázrak prišli. Každý od nich pýtal cigaretu, ale nemali náhodou pri sebe, tak sa každý aj s tým uskromnil. Ešte sme si dokola vypili, zatančili a šli sme domov.

Po čase sa osada zväčšila v roku 1946

Milan Wὓrfl                                                                        „Tex“

Ferdinand Salkovič                                                              „Tom“

Milan Mazúr                                                                       „Kid“

Ferdinand Bolgáč                                                                „Bob“

Karol Kučera                                                                       „Mike“

Leopold Olšinský                                                                „Bery“

Ján Vašek                                                                            „Johny“

Karol Krutil                                                                         „Jim“

Ďalej máme dievčatá v osade:

Mária Kučerová                                                                   „Mery“

Veronika Kohútová                                                              „Joan“

Ružena Sučanská                                                                 „Peggy“

koniec III. kapitoly

◄ II. kapitola – IV. kapitola ►

---

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?

ARCHÍV portálu račan.sk:

KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – skeny