OSADA SAMOTÁRU – IV. kapitola
Dňa 6. apríla 1946
sme šli na prvý tramp tohto roku. Na trampe sa zúčastnili: Tex,
Kid, Bob, Mike, Bery. V sobotu bolo krásne počasie. Zraz sme mali u Kida.
Keď sme boli všetci pokope a pripravení, vzali sme si naše drevá na plece
a s veselosťou sme sa odoberali ďaleko do hôr. Veď prečo by nie, každý sa celý
týždeň tešil, že pôjdeme von. Najmä Mike a Bery. Tí dvaja boli celí preč.
Po ceste sme si rozprávali všelijaké táraniny, aby nám cesta lepšie ubiehala,
lebo z tohoto horného konca je to trocha ďalej ako sme kedysi chodili, no
ale napokon sme len predsa prišli tam kde sme chceli.
Blížili sme sa ku fleku. Každý
sa ponáhľal, ba priam utekal, aby tam prišiel prvý. Bery ten chcel, ešte sme
boli hodne ďaleko, zbierať drevo. Myslel si, že tam nebude nablízku. Potom ho
Kid okríkol, aby odhodil tú haluz, že tam dreva bude dosť, koľko len chce a opravdu,
keď sme boli na mieste, dreva bolo okolo, koľko len chcel. Do práce sme sa dali
ako obyčajne. Dvaja stan stavať a dvaja drevo a oheň robiť.
Jeden ide nižšie pre vodu
na kávu priniesť. Keď je všetko nachystané, najmä stan musí byť mechanicky
napnutý, stavia sa na oheň kotlík s vodou na kávu.
Keď je kávička hotová, každý s chuťou si ju vypíja. Dobrá čierna káva ide na úžitok
utrápenému trampovi. Neskoršie, keď si vypil každý svoju dávku, posadáme si
okolo ohňa a zaspievame si „táborák uhasína“, pesničku pre každého dobrého
trampa. Kid ten vybrnkáva akési cudzie akordy na gitare. Keď sme sa ho pýtali, že
aké sú, povedal, že si ich sám zložil.
Ako sme si tak sedeli a rozprávali
o svojich zážitkoch, naraz za stanom sa objavil čierny tieň. Keď sa vytiahol,
poznali sme v ňom nášho slávneho stopára, Kidovho brata Imra, ktorý nám
pripadal ako nejaký indiánsky pomocník. Mal na nohách jeho povestné mokasíny a
naľahko bol oblečený, takže sa zakradne strašne potichu bárskde. Napokon sme ho
priateľsky uvítali a občerstvili čiernou kávou, ktorá mu veľmi chutila. Hneď
povedal, že „je tam Kidova cigorka, ktorú sme ešte niekedy my nosili na tramp“.
Kordo (Mike) ten priložil na oheň tlstejšie drevo, aby sa mohol zohriať lepšie. lebo
mu bolo dosť zima.
Bery ten len ponúkal jeho
pletený tabak a chválil ho, že je to veľmi voňavý tabak, no ale starý Bobo ho
oňuchal a vrátil mu ho naspäť, lebo sa nedal vôbec fajčiť. Povedal nám, že to
je z cibule. Potom Bobo vytiahol cigarety a ponúkol nás. Labužnícky sme
vyfukovali dym do tmavej noci okolo ohňa, len Tex sa potuloval okolo fleku, aby
sa zase nikto nezakradol za nami.
Keď si spravil svoju obvyklú
prácu, prišiel aj on medzi nás a fajčiac s nami, rozprával svoje zážitky
na vojne.
Keď už bolo blízo 12 hodín šli,
sme si ľahnúť na svoje útulné miesta. Len Mike a Žolo boli pri táboráku a čosi
žvandrali medzi sebou. Nebyť večne frflajúceho Mikea, neboli by sme zaspali vari
ani do rána, no ten vždy zahryzol do inšieho. Ale najčastejšie nám spomínal
svoje nešťastné chvíle, ktoré prežil, keď prišiel domov celý docenganý. Úzky
kosák mesiaca akosi skúpo rozlieval svoje mesačné svetlo na rozľahlý kopcovitý
kraj. Šedé dotrhané oblaky leteli na západ ako obrovský kŕdeľ divých kačíc.
Noc bola skoro divá, lebo
nemilosrdný vietor stále vial silnejšie, ale pod stanom bolo ticho ani v
nejakom prepychovom domčeku.
Ešte sme ani nespali, už
nás Mike s Berym budili, že i oni chcú spať, tak sme ich vymenili. Mike ten sa
akosi divne tváril a povedal nám, že mu je špatne. Onedlho sme počuli akési praskanie.
Bolo to také, ako keď sa niečo pára, no ale zase keď sme prišli bližšie ku
stanu, počuli sme Mikeovo hrkanie. Tak hrkal ako besný, smrdel jak slon, keď
niečo vytlačí.
Bobo a ostatní sa prebudili
a šli trocha von sa preluftovať. Mike sa chechtal, ako keby niečo našiel. Bery
ten ešte sa ani nevyspal a už pýtal čosi pofajčiť. Tiež nemal rad ten jeho
voňavý tabak. Potom mu Bobo dal čosi do špičky a šli spať ďalej. Kid a Tex
ostali pri ohni ako starí vlci s Arizony. Vietor ešte stále nepríjemne vial a
rozširoval nám oheň, preto sme museli slabšie prikladať.
Onedlho
už svitalo, tak všetci povstávali hore a šli sa umyť. Mike a Bery tam boli
dlhšie, keď prišli boli celkom inakší. Každý učesaný, uhladený. Keď sme im ponúkali
raňajky, nechceli, lebo že musia dodržať slovo, ktoré povedali ešte na schôdzi.
Šli naproti dievčatám, ktoré mali prísť za nami. Dlho sme ich čakali, ale nešli.
Už sme si mysleli, že niekde zablúdili aj s nimi.
Už bol skoro obed, keď sa objavil ťarbavý Mike s tromi dievčatami.
Došiel celý zmorený, veď mal kus cesty za sebou. Bery ten prišiel za nimi, lebo
šiel kratšou cestou, nám vykladal.
My sme zasa chystali chutný obed, aby bol lepší ako inokedy. Keď
sa varil, voňal na celú míľu od nás. Mikeov nos hneď uhádol, čo sa varí za
partéku. Potom sa pustil s chuťou do jedenia. Pri jedení vždy odišiel od
nás. Povedal, že tak sa lepšie naje. Bery ten sa zabával len z dievčatami.
Skákal, behal a hádzal sa k nohám ako zamilovaný. Kid ten sa len s usmiatou tvárou
na nich pozeral, ako sa s chuťou bavia.
Keď sme boli po obede, Mike akosi nesúhlasil so svojím žalúdkom. Povedal, že ešte
ho nemá dosť plný. Tak sa dali i s Berym variť znovu niečo lepšieho, že oni
majú rad niečo hustejšieho, ako poriadni chlapi. Keď to mali hotové, pustili sa
do jedenia, Mike prvý odišiel od neho, už mal asi dosť, Bery tam len chodil s kotlíkom
okolo nás a ponúkal nám jeho husté jedlo, ale nikto si nechcel vziať, tak on to
spucoval všetko. Všade rozprával, že mal sám mäso v sekeji.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?
ARCHÍV portálu račan.sk:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára