OSADA SAMOTÁRU – X. kapitola
Celá osada na trampe
9 – 10.VI.1946, 12
členov.
Dňa 9. a 10. júna 1946
sme šli na náš flek „Sahara“. Zúčastnili sa: šerif Jim, Tex, Kid, Tom, Bob, Johny,
Krafalo, Mike, Žolo, Soňa a Peggy.
Johny si tiež priviedol jeho dievča Peggy, ktorá trochu viacej
fajčila ako niektorí z nás. Bolo nás dokopy 12 ako hôrnych chlapcov.
Fox, ten kat, toľko sa
vychvaľoval, že pôjde určite, keď bolo 5 hodín, nebolo ho nikde. Toma sme čakali
v hostinci. Keď nešiel ani o 7. hodine, tak sme sa pohli do hôr.
Pán Fox, prosím pekne, si myslel, že pôjdeme k nemu ako inokedy a
prosiť ho, aby šiel na tramp. Nie! To sa už nesmie nikdy stať, aby z osady
„Samotárú“ išiel niektorý dajakým mrzákom sa prosiť a on si z toho viedol,
že bez neho nemôžeme ísť nikam.
Joan bola dáma, ale predsa
sa prišla omluviť, že nemôže ísť, lebo je nemocná. Skrátka, na trampe bola celá
osada „Samotárú“.
Na miesto sme prišli ešte za dňa. Dali sme sa s veselosťou do práce.
Keď boli všetky štyri stany postavené, dali sme sa zasa variť niečo na
občerstvenie. Len Johnymu to trvalo dosť dlho, keď postavil jeho šiator pre
neho a pre Pegginu, ktorá sa nám asi tak predstavila. Žolo, ten sa hneď zo
začiatku točil a dvoril okolo Pegginy a ponúkol jej cigarety, ba dokonca aj
niesť.
Ona
mu vďačne vyhovela. Tiež sa asi doňho zaľúbila, buď pre krásu alebo tie
cigarety. Žolo bol celý natešený, hneď jej aj tykal. Johny sa kedy-tedy usmial
na svoju blondínku, ktorá si fajčila, ba priam hltala dym zo Žolovej lipy. Mike
len ju obkukával, ako k nej John prišiel. Tiež sa mu asi páčila. Prečo by aj
nie, však nebola na zahodenie. Tom Kidovi vykladal, že takto asi 4 roky
potuloval sa po dajakých porastoch a zbieral jahody pre jeho Alinu, ktorú
miluje ešte aj dnes. Ba priam ju zbožňoval a bozkával a bol šťastný, ako nik na
svete. Tex ten sa chystal po obede do Pajštúna navštíviť jeho Aničku, ktorá
tiež naňho čakala niekde na útulnom mieste. Žolo ten len čakal, kde bude
hustejšie a viacej obed preňho.
Mike pozoroval, kto fajčil, keď niekoho zočil, prisadol si k nemu
a hľadel na špaček toľko, dokiaľ mu ho nedal niektorý. Krafalo len spomínal stále
dajakú špecialitu a delikates a radoval sa, že je opäť na trampe so starými
„Samotármi“. Kid pripravoval dobrý čiriš pre Žola, aby nemohol chodiť inde.
Najviac však sme sa nasmiali s Jimom Johnovi, ktorý varil obed. Keď ho mal
hotový, začal ho jesť. Prilial vody doňho trocha, to zamiešal a zase jedol. Keď
bol najedený, ponúkol ho jeho Peggine, ktorej sa nechcelo jesť. Tá by radšej
fajčila, preto vždy mrkla na Žolu, ktorý s radosťou skočil jej po cigaretu a
vďačne jej ju aj zapálil.
Jim ten si najlepšie rozumel s jeho Soňou, ktorá bola tiež naňho pyšná
a držali sa ako ženáči. Spoločne si varili, opaľovali a smiali sa a veselili.
Bob tentoraz nebol zaťatý ako inokedy, tiež sa mu jazyk rozviazal a debatovali
sme o všeličom.
Ružena nám pripadala, ako keby jej umrel strýc alebo milenec. Nemala
skrátka žiadnej veselosti pri sebe. Po chvíli prišiel Johno pod náš stan a
obdivoval Vaove mokaše, ktoré sa mu asi páčili. Mike, keď vzhliadol vypínajúceho
Johna, hneď ho obdaroval menom Andrejson. Napokon nadišiel večer. Pomaly sa stmievalo
a šli sme každý do svojho stanu na ľahký odpočinok však sme sa cez deň dosť naskákali
a nabehali.
Na
druhý deň si každá partia varila už posledné, veď na čo to ponesú domov. My,
Johno, Kid a Žolo, varili sme od rána až do 4. hodiny ip. Kordo sa len
chodil priživovať, keď videl, že je to špecialita čiže delikates. Len Žolo bol
stále hladný, ešte šiel smotriť aj Jimovi. Jim sa tentoraz veselil aj s Pegginou,
ktorá priam skutočne sa opaľovala na slnku pri Žolovi. Kid len ukazoval a chválil
sa, že je rád tomu, čo tuná podchytil. Rozbehol sa, šikovne sa otočil vo
vzduchu a salto ani v cirkuse bolo mechanicky urobené. Tex ten sa tiež na to
odhodlal, podobne sa mu skoro podarilo. Asi o 5. hodine sme sa šli umyť a
pakovali sa na cestu domov. Cestou sme sa zastavili u Mikea, ktorý sa
trocha najedol.
My
celá osada sme sa šli pásť po susedných jahodách a s chuťou sme ich hltali
ako vlci. Potom Mike zahvízdal na znak, že môžeme pokračovať ďalej do dediny na
pivečko.
Ale
v hostinci už nebolo to, čo každý mal rád od smädu, tak sme si dali čosi inšie.
Za stolmi sme si zaspievali, pofajčili, vypili a šli hore ulicou pohromade
domov.
Mike
a pevný Žolo čosi brnkali na mandolínach. My ostatní aj s Johnom šli sme za nimi.
Pri kine sme sa rozišli, každý šiel rovno domov. Len Mike sa obhliadal po
napnutom Andrejsonovi, ktorý uháňal domov.
AHOJ SAMOTÁROM.
písal Kid
Dňa 14. júna 1946 bola
zahájená 12. schôdza v hostinci Wὓrfla. Zúčastnili sa jej: Jim, Kid, Tex, Mike,
Johny, Žolo, Bob, Soňa, Joan. Na schôdzi sme sa uzniesli, že 16. júna, to jest
v sobotu, pôjde sa na malý flek.
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?
ARCHÍV portálu račan.sk:
0 komentárov:
Zverejnenie komentára