OSADA SAMOTÁRU. V Pajštúne sme popíjali „U strakatej kobyly“.

OSADA SAMOTÁRU – V. kapitola

Tex ten sa už od rána chystal, že pôjde do obyčajného Pajštúna na návštevu akejsi Aničke, ktorá je veľmi sympatická. Bobo ten nemal na nič chuť, bol skoro nahnevaný, ale keď počul o Pajštúne, hneď sa s veselosťou začal rozprávať s Texom. A uzhodli sa na tom, že pôjdu asi za pol hodiny do Pajštúna, a tam si dajú to, čo Bobo má najradšej. Pivečko s rumom. O chvíľu sa pohli od fleku a išiel s nimi aj Kid, aby sa im niečo nestalo. V hostinci „U strakatej kobyly“ sme sa posadali za stôl a objednali naše sľúbené pivko aj s rumom Kid akosi neiste pil svoje pivo, lebo nie je navyknutý piť dajakú miešaninu, ale keď nám to chutnalo rozkázal ešte raz. Aj Bobo už mal prázdne. Priniesli nám znovu. Veselo sme si popíjali.

Tex ten sa odobral od nás na svoje sľúbené miesto ku Aničke trochu ďalej od hostinca. Do hostinca prichádzali všelijakí trampi. Napokon Bobo zazrel svojho známeho šoféra Joža, s ktorým mal dlhšiu debatu a pri tom si veselo poldecáky lial do seba ako vodu. Potom sme ho zavolali k sebe, ale nechcel ísť medzi nás lebo s Jožom sa cítil najlepšie, ale potom predsa len prišiel.

Za chvíľu vtrhol Tex celý zadychčaný ako keby ho hnali. Sme sa ho pýtali, že čo mu je, keď je taký mokrý. On povedal, že strašne slnko praží. Bobo nám rozprával jeho zážitky na mašinách, o všelijakých karamboloch a o všeličom. Ešte raz sme dali do seba každý pivko so šutrom a poberali sa naspäť ku fleku, kde ostali Mike, Bery a podnáčelník Vao.

Mike, keď sme odišli, začal aj s Berym brnkať ich slávne pesničky, ktoré ani oni dobre nepoznajú. Vao ten ako kedysi vzal do ruky gitaru a brnkal o svojom prastarom náčelníkovi, ktorého volali Vichita. Dlhšiu chvíľu hľadel na neznáme miesto, kde strávil jeho mladý život. Starý Vichita bol veľmi správny náčelník.

Za druhé bol najlepší čarodej z celého okolia. Keď bojoval v krutých bojoch, stratil mnoho bojovníkov. Napokon vykopal svoj tomahawk a šiel si vyrovnať dlhy za svojich bojovníkov, kde neskoršie ho chytili a zomrel u Veľkého Manitua.

Za chvíľu sa objavil na obzore Kid, ktorý prišiel prvý na flek a ostatní prichádzali za ním. Tex ten došiel celý ustatý. Sadol si na peň, kde si odpočinul.

Mike a Bery sa blízko ohňa trhali a nešťastnou náhodou Mike trhol Beryho, ktorý prudko narazil na stržeň pri Texovi. Roztrhol si líce, na ktorom si bude pamätať svoje trhanie s Mikom. Hneď ho Kid ošetril a poradil mu čo má s tým robiť aby nedostal infekciu.

Za chvíľu sa blížil večer, tak sme sa pakovali domov. Všetci sme prišli do tábora, len Bob sa nevracal. Dlho sme ho čakali. Keď nešiel, pustili sme sa bez neho domov. Kid s Mikeom zahvízdali signál. Keď sa nič neozývalo, prišli za nami domov sa poberať. Po ceste Bery chudák celý nahnevaný, že ho budú hrešiť a nadávať, že kde sa zase bil. Mike sa len tešil, že zase sa po chuti naje, keď nikto nebude doma. Kid ten len ladil mandolíny a gitaru, aby to čisto hralo.

Tex ten od nás odišiel. Aj Vao šiel domov, lebo tiež bol celý zaprášený. Keď sa Mike nasýtil, nechcel nám veriť, že my sme hladní. Ešte sme si ušúľali každý po cigarete a šli zas ďalej do dediny si niečo vypiť. Od Starého admirála sme spustili chutnú hudbu, pri ktorej sme pochodovali ku Kidovi, kdesi do pekla na horný koniec. Konečne sme k nemu prišli. Chytro sa najedol a šli sme do hostinca ku zábave. No keď to tam za nič nestalo, vypili sme po poháriku sódy a rozišli sme sa s úsmevom na tvári s naším starým heslom:

„Ahojček chlapci“

Kordo išiel kdesi ďaleko domov do hôr.

           

Dňa 11. apríla 1946, to jest vo štvrtok, konala sa 3. pevná schôdza, na ktorej bolo nás viac ako na predošlých. Zúčastnili sa jej: Tex, Kid, Jim, Bob, Mike, Bery, Johny (došiel, keď už sme sa poberali domov).

Ďalej dievčatá: Mery, Peggy, Joan a dve, tie ešte dobre nepoznám mená. Tak nás bolo dokopy 12 členov, Vaa nerátame. Tom nebol 3 razy.

Na schôdzi sme rokovali o sobote, či sa pôjde na tramp alebo nie. Ale po dlhšom rozhovore sme sa uzhodli, že nepôjdeme.

Ale pôjdeme v nedeľu niekam sa prejsť ďalej do hôr, niekde na Záhorie. Bery ten ani počuť nechcel. Stále bol na tom, že pôjde s Mikeom na noc, no ale Mike už ako chápavejší človek mu povedal, že aby počúval starších ľudí, ktorí majú to zlé za sebou. Napokon predsa ostal na tom, že pôjde s nami na to Záhorie. Ešte sme si niekoľko slov vymenili medzi sebou a poberali sa pomaly domov. Len Tex tu musel chvíľu ostať, lebo Vao mu omylom zobral jeho obnosenú čiapku a šiel sa niekde na ulicu prejsť. Po dlhom čakaní ju dostal naspäť.

koniec V. kapitoly

◄ IV. kapitola – VI. kapitola ►

---

SÚVISIACE ČLÁNKY:

Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Trampi z osady SAMOTÁRI.
Aňa Polakovičová: Z DOLNÉHO KONCA. Dvaja Kidovia? V jednej osade?

ARCHÍV portálu račan.sk:

KRONIKA OSADY SAMOTÁRU – skeny